Nadějný juniorský olympionik, vícenásobný mistr Slovenska a držitel několika předních umístění v evropských závodech Andrej Paulíny je v současnosti jedním z nejlepších mladých slovenských atletů, jehož sportovní hvězda nabývá čím dál více na své síle. V našem rozhovoru jsme si povídali o tom, jak významnou roli hraje ve vrcholovém sportu talent, vytrvalost a odhodlání a co, naopak, třeba i obětovat.
Rozhovor uvádíme v původním znění, ve slovenském jazce.
Kedy ste začali so športom, kto vás k nemu priviedol?
K športu ma priviedli rodičia, už približne od mojich troch rokov. Moja mamina behávala u nás okresné preteky, a keď boli vyhlásené detské kategórie, chodil som si zabehať. Neskôr som ako každý chlapec začal hrať futbal a zároveň som stále chodil na bežecké preteky. Za nejaký čas mi tréner Pavel Slouka navrhol, či nechcem vyskúšať triatlon. V ňom sa mi začalo celkom dariť – vyhral som aj majstrovstvá Slovenska žiakov, len som mal problém s plávaním. Tým, že som začal triatlon neskôr, až vo svojich asi 11 rokoch, v plávaní som zaostával a všetko to doháňal na bicykli a pri behu. Neskôr už boli v plávaní čím ďalej tým väčšie odstupy a začal to byť pomaly problém. Beh som mal vždy najdominantnejší, a pretože je tréner špecialista na stredné trate, vydal som sa týmto smerom. Atletiku robím už štyri roky.
Takže to bol vlastne taký prirodzený prechod, spoznali ste vy sám, že máte na beh talent?
Neviem, či som to priamo spoznal, ale predsa len – behal som odmalička. Mamine sa pred pár rokmi podarilo vyhrať majstrovstvá sveta v behu veteránov, tak nejaký ten základ tam bude. (smiech) Súbežne s triatlonom som chodil na atletické preteky, a keď sami podarilo vyhrať majstrovstvá Slovenska, povedali sme si, že tento smer by bol dobrý, pokiaľ sa chcem posúvať niekam ďalej.
Na akých tratiach pretekáte?
Momentálne sa špecializujem na stredné trate, to znamená 800 a 1 500 metrov. Tieto trate sú mi najbližšie.
Ako prebieha váš bežný tréning, trénujete denne?
Trénujeme 8× týždenne, okrem nedele. Tréning trvá v priemere hodinu a niečo, ale keď sa pripočíta regenerácia, cvičenie, strečing, tak jedna fáza má asi dve až tri hodiny. Tréning záleží aj na období, či sme na sústredení, alebo je klasický, či chodím do školy…
Chceli ste vždy robiť beh na vrcholovej úrovni?
Vždy som chcel byť najlepší a tomu veľa venujeme. Snažíme sa to vylepšovať a všetko tomu športu prispôsobovať. Behám za atletický klub AK ZTS Martin a pretekám aj v extralige v Čechách, kde hosťujem za Plzeň. Predsa len v Čechách je tá atletika na inej úrovni než u nás, je tam viac bežcov a výsledky, ktoré sa môžu porovnávať, a dajú sa zabehnúť kvalitnejšie časy.
Zrejme je však dosť náročné skĺbiť profesionálny šport so štúdiom?
Študujem strednú priemyselnú školu v Martine, odbor technické lýceum. Je to náročné, ale škola mi vyšla v ústrety a mám teraz individuálny plán, takže stíham učenie aj šport. Zložitejšie je to len vtedy, keď chýbam na odborných predmetoch, a to, čo učiteľ vysvetľuje, sa ja potom musím „nadrviť“ z poznámok na papieri. Mám v pláne, že by som pokračoval na výške, ale zatiaľ rozmýšľam, ktorý odbor by ma bavil.
Dodržujete ako profesionálny športovec správnu životosprávu, venujete sa napríklad nejakému špeciálnemu cvičeniu?
Životospráva je veľmi dôležitá, pretože od toho sa odvíja aj regenerácia a kvalita tréningu aj pretekov. Snažím sa jesť čo najmenej sladkého, ale zatiaľ to nemám tak, že by som držal prísne diéty, počítal kalórie… Čo mamina navarí, to si dám, ale všetkého s mierou. Veľmi dôležitý je spánok, ja napríklad potrebujem 8 až 9 hodín denne spať. Telo si potrebuje odpočinúť a nedá sa naň stále „tlačiť“. Pretože sa môže stať, že v jednej chvíli povie „dosť“ a už tie výkony nebudú také, ani na tréningu, ani pri pretekoch. Je potrebné to všetko správne skombinovať.
Ste členom slovenského Juniorského olympijského tímu, čo je pre každého mladého nádejného športovca veľmi významná pocta. Ako sa do tohto tímu športovec dostane?
Na začiatku roka každý športový klub nominuje svojich športovcov do 20 rokov a menovanie potom schvaľuje zastupiteľstvo podľa dlhodobých výsledkov v sezóne. Z každého športu sa tam môžu dostať len dvaja zástupcovia. Tím nám pomáha pri príprave, dostaneme určitú sumu, ktorú môžeme využiť na sústredenie, športový materiál, všetko, čo sa týka nášho športu. Je to veľká pomoc, bez ktorej by sa to na tejto úrovni nedalo robiť, pretože je to veľmi finančne náročné – cestovanie, letenky, len ten športový materiál, čo by pre rodičov určite nebolo jednoduché. My za to čo najlepšie reprezentujeme Slovensko.
Zúčastňujete sa v rámci tejto reprezentácie aj na nejakých besedách, akciách?
Také akcie niekedy prebiehajú, ale tam pozývajú už tých skutočných olympionikov (smiech), my zatiaľ nie sme na takej úrovni. Na jednej takej akcii, ktorú usporadúval Atletický zväz, som sa však zúčastnil. Besedovali sme, rozdávali podpisy. Je pekné, ak sa už dá niečo porozprávať a odovzdať niečo aj tým mladším deťom, motivovať ich, nech športujú a starajú sa o seba.
Máte za sebou už zbierku titulov, ktorý si zatiaľ najviac vážite?
Atletike sa venujem ešte len štvrtý rok, tak zatiaľ ich veľa nebolo. (smiech) Podarilo sa mi tretie miesto na Európskych juniorských olympijských hrách 2017, v roku 2018 som získal tiež tretie miesto na majstrovstvách Európy do 18 rokov. Veľmi vďačný som za to, že som sa mohol zúčastniť v roku 2018 na III. Olympijskych hrách mládeže v Buenos Aires. Tam bola taká zvláštna kombinácia, pretože sme pretekali na trati 1 500 m a k tomu nám pridali kros, pričom výsledky sa sčítali dohromady. Skončil som na 9. mieste.
To je ale naozaj úžasný výsledok, gratulujeme! Keď už ste sa dostali na také prestížne preteky, mali ste možnosť spoznať Argentínu inak než z bežeckej dráhy?
Pravda je taká, že sme videli skôr len ten štadión, športovisko a olympijskú dedinu. Mali sme však možnosť navštíviť slovenskú ambasádu, spoznať trochu aj miestnu kultúru… Je to krajina s dosť vysokou kriminalitou a v reprezentačných dresoch sme tam dosť „svietili“, tak by to bol aj veľký risk. A predsa len sme tam neprišli tri týždne výletovať, ale kvôli nejakej veci, na ktorú sme sa dlho pripravovali. Inak to bola ale obrovská skúsenosť. Na hrách bolo viac než tri tisíc športovcov všetkých disciplín z celého sveta. Spoznal som krajiny, o ktorých som ani nevedel, že existujú – malé ostrovčeky v južnomTichomorí, ktoré majú pár obyvateľov, a pritom výborných reprezentantov.
Čo je vaším ďalším cieľom, aké sú plány? Čakajú vás ďalšie významné preteky?
Aktuálne sa už pripravujem, teraz sa začínajú sústredenia a hlavná príprava. Tento rok, pokiaľ všetko vyjde a zdravie bude slúžiť, ma čakajú majstrovstvá sveta do 20 rokov v Nairobi, v Keni.
Čo vás dokáže pri pretekoch najviac „nakopnúť“, ako sa hovorí„vyhecovať“?
Každý športovec chce byť najlepší, a to je sama o sebe dosť veľká motivácia. Určite je to aj možnosť zúčastniť sa na vrcholových súťažiach, cestovať po svete… To je motivácia pre človeka, aby stále na sebe pracoval a snažil sa zlepšovať.
Máte vo svojej disciplíne nejaký vzor?
Extra vzor nemám, ale určite sú pretekári, ktorých veľmi rád sledujem, napríklad Marcin Lewandowski z Poľska alebo bratia Ingebrigtsenoví z Nórska. Sú to traja bratia z jednej rodiny, všetci výborní bežci, ktorí sa zúčastnili na majstrovstvách sveta, majú medaily z veľkých pretekov. Najmladší Jacob je o rok starší než ja a patrí medzi svetovú elitu.
Aký je inak život 18-ročného chlapca, ktorý ho celý venuje vrcholovému športu? Čo vám šport dal a vzal? Máte čas aj na iné veci, ktoré mladých ľudí v tomto veku bežne zaujímajú, alebo na priateľov?
To je ťažká otázka. Je to otázka priorít, ktoré si človek určí. Dal aj vzal mi veľa. Ale nedá sa mať všetko. Pokiaľ má človek dobré výsledky, tak záleží na ňom, čo od života chce. Na diskotéky a zábavy veľmi chodiť nemôžem, v prípravnom období pred pretekmi už vôbec; alkohol nepripadá do úvahy. Inak ale nie som 24/7 na tréningu, stretnúť sa s kamarátmi sa určite dá. Na iné záujmy už pri tom všetkom veľa priestoru nezostáva. Takže hlavne sa chcem venovať kamarátom, a keď je fakt čas, najčastejšie až po sezóne, chodíme s otcom na ryby.
Máte svoj športový sen?
Pre každého športovca je najvyšším vrcholom olympiáda. Určite by som však chcel predtým dosiahnuť nejaký naozaj dobrý výsledok v niektorých vrcholových seniorských pretekoch v mužských kategóriách.
Čo vás priviedlo na terapiu k Björnovi Aasovi, aký zdravotný problém vás obmedzuje?
Odporúčanie k Björnovi som dostal od trénera. Momentálne mám problémy s chodidlom a mávam problémy s chrbtom, pretože som prešiel obdobím, keď som veľmi rýchlo narástol. Navštevujem často fyzioterapeuta a potrebujem s týmto pomôcť, pretože je to pravidelný problém, ktorý je nutné vyriešiť. Je to dlhodobá liečba, takže ešte neviem úplne efekt terapie posúdiť, ale problémy, ktoré som mal, už citím menej a pomaličky sa to zlepšuje.
Prajeme vám celý rad skvelých úspechov a dosiahnutie všetkých vašich cieľov, a to nielen pre vás samotného, ale aj pre celé športové Slovensko!
Ďakujeme za rozhovor.
Športové úspechy atleta Andreja Paulínyho
9. miesto: OHM Buenos Aires: kombinácia 1 500 m + kros na 4 000 m
1. miesto: majstrovstvá Slovenska juniorov, 1 500 m, 2017
1.miesto: majstrovstvá Slovenska mužov 800 m, 2019
1.miesto:majstrovstvá Slovenska juniorov 800 m, 1500 m, 2019
Slovenský juniorský rekord na 1000 m, 2019
3. miesto: Európsky olympijský festival mládeže, 2017
1. miesto: majstrovstvá Slovenska do 23 rokov, 2018
3. miesto: majstrovstvá Európy do 18 rokov, 2018
3. miesto: medzinárodné stretnutie (Slovensko, Maďarsko, Česko, Slovinsko), 1× 2016, 2× 2017
1. miesto: medzinárodné stretnutie (Slovensko, Maďarsko, Česko, Slovinsko), 2019
