Bolesť chrbta je príčinou mnohých nepríjemných a sťažujúcich obmedzení, najmä pokiaľ znižuje schopnosť bežného pohybu. Pán Pavol z Trnavského kraja bojoval s extrémnou bolesťou chrbta, ktorá ho v závere doslova „vyradila“ z plnohodnotného fungovania v každodennom živote i v zamestnaní, viac než šesť rokov. V EuroPainClinics podstúpil na začiatku októbra úspešný zákrok, po ktorom odišiel sám, bez pomoci svojich bariel! O svoje osobné skúsenosti sa delí v otvorenom rozhovore.
- Pán Pavol, aký typ zákroku ste v EuroPainClinics podstúpili a aká bola vlastne príčina vašej bolesti chrbta? Prekonali ste úraz, alebo v dôsledku niečoho iného?
Podstúpil som zákrok endoskopickou diskektómiou a príčinou bola hernia disku L5/S1. Pred šiestimi rokmi som pri rekonštrukcii bytu pocítil silné seknutie v krížoch. V tom čase som to riešil hojivými náplasťami a masťami. Inak povedané, bol som sám sebe lekárom.
- Pri aktivite spojenej s fyzickou námahou môže tento problém vzniknúť pomerne rýchlo… ako to bolo vo vašom prípade s ďalším vývojom bolesti?
Každým rokom (takmer vždy presne na rok) od spomínanej rekonštrukcie bytu sa bolesti vracali. Hojivé masti nezaberali, pomohli injekcie. O rok neskôr už ani injekcie nezaberali, prišli na rad infúzie. Potom však už ani to nezaberalo a išiel som na MR. Tam sa zistila silná hernia disku L5/S1 (cca 8 mm).
- Do akej miery obmedzovali vaše zdravotné ťažkosti vašu každodennú aktivitu, prácu, obľúbené činnosti?
Zo začiatku to bola bolesť v pravej dolnej končatine len pri našliapnutí. Nebola však silná, dalo sa s ňou ako tak fungovať. Každým rokom sa však bolesť stupňovala. V rok operácie ma bolesti vyraďovali z pracovného režimu a taktiež z bežných prác v domácnosti a dosť často som bol na PN. Cca 2 mesiace pred operáciou som prešiel tak maximálne 10 krokov a musel som si ľahnúť. V noci som spal najviac 4 hod. Viac sa pre bolesť nedalo. O tom kvante liekov, čo som do seba dával, ani nehovorím, mne už nezaberal žiaden liek utlmujúci bolesť.
- Ako dlho ste sa pred samotným zákrokom liečili? Pozorovali ste zlepšenie vášho zdravotného stavu nasadenou liečbou?
O EuroPainClinics som sa dozvedel od kolegu, ktorý tu tiež absolvoval liečenie a bol spokojný. Ja som išiel do EPC vo februári 2016. Bolo to v Bratislave u MUDr. Grigera. Tu som sa stretol s veľkou ochotou tak zo strany pána doktora, ako aj sestričky, pomôcť a zabojovať proti bolesti. Podstúpil som injekciu PRT (periradikulárna terapia), a mesiac po nej som bol bez bolesti. Následne sme to po čase zopakovali, no účinok druhej už nebol stopercentný.
- Akou cestou ste sa dozvedeli o možnosti miniinvazívneho zákroku?
Zo začiatku som si myslel, že v EPC podstúpim len PRT, čo malo potvrdiť, že bolesť vyžarujúca do končatiny je spôsobená vyskočenou platničkou. Túto obavu som mal od času, keď som navštívil fyzioterapeuta, ktorý ma utvrdzoval, že bolesť je spôsobená niečím iným (nie platničkou). Moja obava a znepokojenie, že podstúpim operáciu a bolesti neprejdú, bola preto namieste. Pán doktor Griger ma ubezpečil, že je to istotne z platničky. Navrhol mi zákrok endoskopickou diskektómiou. Vysvetlil mi, ako to prebieha, dostal som brožúrku a odišiel domov. Následne som sa začal o tento typ zákroku viac zaujímať na internete. Keďže v tom čase nemala moja zdravotná poisťovňa zmluvu, operácia touto metódou neprichádzala do úvahy. Riešil som teda pokusy liečenia tak rehabilitačným cvičením, ako aj liečením s ozónom. Podstúpil som vpichnutie ozónu 4×, vždy po mesiaci. Ozón môj stav však nezlepšil.
- Čo bolo hlavným impulzom alebo čo vás presvedčilo k rozhodnutiu o jeho podstúpení?
Od polovice augusta som bol v bolestiach a na lôžku. Bolesť bola taká silná, že strach z operácie sa vytratil. Zmluva, na ktorú som od mája 2016 čakal, stále nebola, a tak som sa prihlásil v septembri 2016 na operáciu klasickým chirurgickým zákrokom. Počas čakania na klasickú operáciu sa ozvala pracovníčka EPC, že už zmluva je a môžem byť operovaný. Ňou navrhnutý termín zákroku bol kratší ako klasickou metódou.
- Ktorí z lekárov vám v EuroPainClinics poskytovali liečbu a starostlivosť?
Ošetrujúcim lekárom bol MUDr. Griger. Operatérom bol Dr. Hess. Týmto by som sa chcel obom pánom veľmi poďakovať.
- Aké boli vaše pocity bezprostredne po operácii?
Po zobudení z celkovej anestézie mi ihneď anestéziológ povedal, že barly, s ktorými som prišiel, už potrebovať nebudem. Usmial som sa a povedal som mu, že nech mi ich zatiaľ nechá (pre istotu).
Keď mi povedali po hodine, že môžem vstať a ísť domov, bol som plný očakávania. Vtedy som sa postavil a takmer bezbolestne odkráčal domov. Keď ma zbadal brat, ktorý ma na zákrok priviezol, neveril, že vidí dobre.
- Ako prebieha teraz vaša rekonvalescencia?
Dostal som príručku, kde je podrobne napísaný a vysvetlený režim po operácii. Tohto sprievodcu som si čítal ešte pred zákrokom, čiže potom som už žiadne otázky nemal. Je tam všetko a zrozumiteľne napísané. Som tretí týždeň po zákroku a postupujem podľa odporúčaní v pooperačnej brožúrke. Každým dňom cítim zmenu k lepšiemu. A hlavne bez akéhokoľvek lieku.
- Na čo sa teraz, so zlepšením vášho zdravotného stavu, najviac tešíte?
Najviac sa teším na manželku a dvoch malých chlapcov, ktorých s manželkou máme. Tým som sa z dôvodu bolesti a mojej obmedzenej činnosti za posledný rok nevenoval tak, ako sa na otca a manžela patrí. Mám im čo vracať. S manželkou ideme do stavby domčeka. Verím, že v budúcnosti budem môcť vykonávať bežné práce okolo neho a taktiež v záhrade.
- Kto bol pri vašom nepriaznivom zdravotnom stave a je i naďalej vašou najväčšou oporou?
Najväčšou je, samozrejme, najbližšia rodina, manželka a moji chlapci. Za posledný rok bola starostlivosť o domácnosť a deti predovšetkým na manželke. Mala to ťažké, pretože máme deti vo veku, keď sa im treba venovať a byť neustále pri nich. Keď bola s nimi vonku, domáce práce stáli a počkali ju. Verím však, že už to máme za sebou a budem teraz oporou ja pre nich.
- Prezradili by ste nám niečo bližšie o sebe – čo sa týka vašej práce, koníčkov, čím sa rád zaoberáte, aká aktivita vám robí radosť?
Pracujem od roku 2001. V tom čase som bol montážnym pracovníkom. Pri tej práci som sa s takýmito bolesťami nestretol. Neskôr som však začal pracovať v kancelárii. A to už pozná asi každý. Ráno vstanem, pár krokov do auta a potom celodenné sedenie v práci. Pohybu som mal popri sedení veľmi málo a to bola v mojom prípade príčina.
- Odkázali by ste niečo i ostatným ľuďom s bolesťami chrbta, ktoré napríklad dôsledne neriešia, alebo nevedia o všetkých možnostiach, nevedia, kde získať informácie?
Nepodceňovať ani čo i len najmenšiu bolesť chrbta. Teraz by som veci riešil inak. Po mojom prvom seknutí by som sa už nehral na lekára, ale snažil by som sa objednať na MR, či sa neudialo niečo s chrbticou. Jednoducho ísť po príčine bolesti hneď. Možno by to aj v mojom prípade mohlo skončiť bez operácie. To však neviem, to sú len domnienky. Ja som sa začal zaujímať o problematiku, až keď bolesti neustupovali, čo bolo podľa mňa už neskoro.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme vám veľa zdravia a životnej spokojnosti.
